Si krásny, ale prepáč .... smrdíš.

Vône sa mi veľa krát spájajú so zážitkami, spomienkami, ľuďmi i miestami. Keď sa na Vianoce pečie, spomeniem si vždy na starkú. Keď v drogérii privoniam k voňavkám, ktoré som používala ako pubiška, znova mám na chvíľu násť a chystám sa na disku, keď vytiahnem zo skrine tričko, ktoré som tu ešte neprala, som na chvíľu doma. Občas sa na ulici otočím, lebo niekto použil parfém, ktorý má moja kamoška. Tie krátke momenty sú pre mňa zároveň cestou v čase a priestore. Keď kráčam New Yorkom, zamýšľam s nad tým, ako sa budem v spomienkach prenášať sem. Nie je jednoduché definovať toto mesto, ktoré je plné rôznych vôní, ale ... väčšinou mi smrdí, áno, SMRDÍ. Je to kombinácia pripáleného mäsa v pouličných stánkoch s občerstvením, výfukových plynov z metra, potu a moču. Po každej ceste metrom mám chuť skočiť do sprchy. Nečudujem sa, že ľudia trávia veľa času vo voňavých nákupných centrách, Starbuckse, dezinfikujú si ruky ako posadnutí a nevetrajú.... Ale aby som nebola úplne nespravodlivá, sú miesta, ktoré mi voňajú. Taký Central Park teraz vonia ako jeseň doma napríklad. A možno ešte nájdem niečo. A prinajhoršom, keď budem chcieť doma spomínať, pripálim rezne.