Rýchlo, veľa a poriadne vydezinfikované

Som v meste piaty deň a prvý krát som sa ráno nevedela zobudiť o šiestej, ako doma. To može znamenať, že si začínam zvykať na časový posun. Prvé pocity z mesta sú, že ma valcuje svojou rýchlosťou a množstvom informácií. Ale keď sa mi cez deň podarí zastať, uvedomujem si, že dievka z Dudiniec kráča po piatej avenue, obeduje v našej univerzitnej jedálni pri Empire state building mrakodrape, prebehne sa v Central parku a som vďačná, že to možem zažívať. A tiež som vďačná za to, že moje ľudské telo a mozog dokáže reagovať na svoje potreby a zastať, prepnúť na autopilota a prestať aktívne počúvať, keď je toho veľa. A som si istá, že si zvyknem. A začala som použivať antibakteriálne prostriedky. Všade to vidno a možete sa mazať, koľko chcete. Vraj to začalo pred pár rokmi. Nerozumela som tomu a dnes ráno som si hodila do tašky malý gel, čo sme dostali v uvítacom balíčku a po vystúpení z mesta som sa vydenzifikovala. Keď sa to stane mojim zvykom, som zvedavá na to, ako budem pokračovať doma, na Slovensku. A ešte, začínam zbierať identifikačné kartičky a pochopila som, prečo sa tu nosia tie obrie peňǎzenky. Aby sa mohli dostať domov, do školy, do roboty ...